css-dock-top_con_js_y_css_incluido


martes, 21 de junio de 2022

Ore Ru

Ore Ru
(en guaraní)

Ore Ru, yvágape reiméva,
Toñembojeroviákena nde réra,
Ta ore añuamba ne mborayhu,
Tojejapo ne rembipota ko yvy ári, yvágape guáicha.
Eme’ẽmo oréve ko ára kovape ore rembi’urã, opa ára roikotevẽva;
Eheja reíkena oréve ore rembiapo vaikue, roheja rei háicha ore rapichápe hembiapo vaikue ore ndive;
Aníkena reheja roike rojepy’ara’ã vai haĝuáme
Ha ore pe’a kena mba’e pochy poguygui.
Amén.

Padre Nuestro
(en castellano)
 

Padre Nuestro, que estás en los cielos,
Santificado sea Tu Nombre,
Venga a nosotros tu reino,
Hágase Tu voluntad aquí en la tierra como en el cielo,
Danos hoy nuestro pan de cada día,
Perdona nuestros pecados, así como nosotros perdonamos a los que nos ofenden,
No nos dejes caer en la tentación,
Y líbranos del Maligno.
Amén

Pater noster
(en latín)

Pater noster, qui es in cælis:
sanctificétur nomen tuum;
advéniat regnum tuum;
fiat volúntas tua, sicut in cælo, et in terra.
Panem nostrum cotidiánum da nobis hódie;
et dimítte nobis débita nostra, sicut et nos dimíttimus debitóribus nostris;
et ne nos indúcas in tentatiónem;
sed líbera nos a malo.
Amen.

Araro'y - Invierno

ARARO’Y – INVIERNO
Ohai: David Galeano Olivera

El día 21 de junio hace se entrada el invierno, caracterizado por los días fríos y lluviosos. Durante esta estación todos usamos ropas abrigadas y tendemos a permanecer más tiempo al interior de nuestras viviendas, más juntos. Por otra parte, según la expresión popular, los días son más cortos y el cielo está cubierto mayormente de nubes. En la campiña, al oscurecer, con mucho frío, la familia se reune en la cocina, alrededor del fuego, sentados en silletas, tomando el mate caliente, mientras en los palos asadores se cuece el chipa kavure y mientras tanto, se narran los cuentos sobre póra, pombéro, plata yvyguy, jasy jatere o luisô. Ára 21 jasypoteî jave oike arajere hérava araro’y, oguerúva hendive ro’y ha ama. Ipukukue javeve maymávante jaipurujoa ao aku ha ñaimeve ñande rogapýpe ha ñañandu jajoajuveha. Upéicha avei, ñane retâygua he’iháicha, umi ára mbykyve ha yvága katu oñemo’â araípe. Okaháre, ka’arupytûvo, ro’y reheve, pehênguekuéra ijaty tataypýpe, tata jerére, oguapy apykape ári, okay’u aku porâ, ombojy ha ho’u chipa kavure ha upe aja oñemombe’u káso póra, pombéro, pláta yvyguy, jasy jatere terâ luisô rehegua.

❄️ ARARO’Y
Bartolomé Colmán mba’e

I
Ojeréma pe yvytu hasê po’i ohasa;
Araro’y ogueru mboriahu nupâha.
Pe yvága ahecha iñipytû hû vai;
Kuarahýpe omo’â pe hovýva arai.

II
Hapykuéri ogueru aipo ĝuaimi ñani,
Mbyjakuéra ijaturu oñeñuvâ chovimi
Yvyra hoguekuipa, ndojekuaavéi yvoty;
Ojeiko kirirîmba, ndepy’a rehe oguapy.

III
Haitymígui nosêvéi horýva ky guyrami;
Omondoho ipurahéi, iro’ýgui anga avei
Aipo ka’arupytû mamópa terehecha
Osêva ta’yrusu hembiayhu ndive oguata.

IV

Pyharepytévo opa yvytu kysê râimbe;
Ro’yhomitarôgua yrypy’aháma oñehê
Péva katu mba’ete, kóga ra’y ojukapa.
Kokueygua etaite jepy’apýpe opyta
Ro’ýpe ndajavy’ái, hi’âintéma ohasa;
Iporâve ky mbyry’ái mboriahúvape ĝuarâ
Guaranikuéra, araro’ýpe, tataypýpe

🔥 TATA
Ohai: David Galeano Olivera

I
Kuarahy ojope
Oparupirei
Omyasâi tata
ha upe ipytúpe
Ohovere, ohapy
Ohesy, omboyku
Opaite mba’e
Haperâme oîva,
Tuicha ha michîva
Hatâ ha hu’ûva
Imbarete ha ikangýva
Ipohýi ha ivevúiva
Taha’e ha’éva
Oñesûpehê
Tata renondépe
Oîgui ipype
Ñande Ru pytu

II
Ndéniko Tata
Temimoî tuichavéva
Remoingovéva yvypóra
Nde pytu marangatúpe.
Nendive oî avei
Y, yvy ha yvytu
Irundyvéva mba’e
Pu’akavusu ruvicha.
Opavave jaikuaa
Nderehe’ŷ tata
Mba’eve ndoikóiha
Ndéniko ha’e
Ñande Ru pu’aka
Ñande Ru pytu
Tekove me’êha

III
Nderehe oî
Mandu’a opaichagua
Akói reñemomorâ
Araro’y oikekuévo.
Tapŷimimi oîháicha
Rejope nde pytúpe
Ko’ê ha ka’arupytû
Ojeguapy ndejerére
Ha ñomongeta kyre’ŷme
Remyendy jekupyty ha vy’a
Maymáva ñe’âme
Ha ytakumi, kay’uhápe
Vevúi asy rembyaku
Opavave retepy.

IV
Huâ Marangatu árape
Ha’éva nde rerekua
Mandu’a nderehe oiko
Ha nde rérape ojejapo
Vy’a guasu tuichaite.
Upépe ijatypaite
Mitâ ha kakuaáva
Ha torýpe, torypápe
Heta oñembosarái.
Cháke ou tata
Cháke oho tata
Mitâmimi osapukái
Ha ñani sarakípe
Nderérape ovy’ajoa.

V
Oîvoi he’iva’ekue
Chéngo ýpe pomongarai
Ha cheriregua katu
Tatápe penera’âta,
Péva añoite ha’égui
Opaite teko ruvicha,
Karai marangatu
Hekove sakâ jajáiva
Opaite mba’e apohare
Ha ndéko hína tata
Upe karai pytu,
Ipokatúpe reime
Tekove rembopyahu
Nde pytu marangatúpe
Ha, tata ndéko ha’e
Ñande Ru pu’aka
Ñande Ru pytu
Tekove me’êha

(Fuente: dgaleanolivera)

lunes, 20 de junio de 2022

📺 Chapulín jeýma itenondé 😂

📺 Chapulín jeýma itenondé 😂
Oipópe'a Mafe Walker-pe

Mafe Walker, kuñakarai he'íva oñe'êha peteî ñe'ê extraterrestre: "Areko ADN galáctico" he'í.
Ko kuñakarai ogueraha atención umi red-pe he'ívo oñe'êha extraterrestre ñe'ême.
Opa mba'e omoheñóiva posible vida extraterrestre ymaite guive ha'e tema especulación, teoría ha polémica. Ko'ã jey Mafe Walker, mbo'ehára ha "medio" colombiana, ofigura peteî programa mexicano ha oho opa mba'ére: he'i oñe'êha "en extraterrestre". Heẽ, pe supuesto idioma-pe pe E.T.
Marandu jepivegua'ÿva "Venga la Alegría", Azteca Uno pyhareve jehechauka, osê viral opa tendáre. Ndofaltái méme ha jepuká, ha katu ni ndaipóri audiencia oipytyvõva teoría kuñanguéra rehegua.
Oñemotenondévo programa omotenondéva Patricio Borghetti ha Roger González, oñeporandúva Mafe ndive Agathe Sabine ndive, ambue kuñakarai ojehechakuaáva medio ha mbo'ehára Walker.
Ko nota TV mexicana-pe ojejapóva lunes 6 de junio, Mafe oasegura heñóiha "jopói ikatúva oñe'ê lenguaje extraterrestre-pe", pero, supuestamente, ha'e gracias Agathe-pe ikatúva omomba’eguasu haĝua umi mba’e ikatúva ojapo. Kolombiana he'i ikatupyryha onda "máxima frecuencia", oipytyvõva ichupe oñomongeta haguã. "Amondo che onda vocal rupive, oúva korasõgui, apytu'ûgui, ha'ete curiosidad, reñanduva'erã, oho recto, che ha'e peteî puente de comunicación, entre el divino ha ko'ápe ko yvy ape ári", he'i opyrũ’ỹre, upéi ojapo peteĩ jehechauka ñe’ẽ oje’éva rehegua, oipytyvõva umi omotenondéva programa.
“Aipe’a umi portal, he’iséva, umi nde chakra, rerrecibi haĝua dato pyahu, nde código propio, señal nde canal-pe reactiva haĝua nde don ha poder humano. Telepatía, telequinesis, teletransportación, viaje astral rehegua. Aactiva intuición ha aamplifica umi onda pinea-pe”, oindica Walker.

Qávapa pe medium
Mafe Walker ha'e peteî kuñakarai kolo'o oikóva ko'ágã México-pe ha péicha he'i pe oñekompartiva'ekue redes sociales-pe, henda omba'apohápe ha'e Pirámide de Teotihuacán, upépe jepiguáicha oho meme "omyenyhê haguã energía". Avei ojepytaso redes sociales-pe, ha'eháicha Instagram ha TikTok, oikuaauka haguã "ikuaapy".
He'i ha'eha "peteî portal galáctico" oipytyvõ haguã umi tapicha "ovibra haguã yvate", péva ogenera decenas de comentarios umi tapicha ohenóiva ichupe "quack". “Che ADN galáctico estelar-gui ambohasa umi onda de sonido umi cristal vibracional-gui ha oryrýi jave osẽ peteĩ onda de sonido peteĩ frecuencia yvatetereívape. He'iséva, umi onda oike campo electromagnético ha umi electron, protón, neutrón peteîteî umi célula del cuerpo-pe, "omyesakã peteî publicación jepiguáicha'ÿva cuenta Instagram-pe".

PUKARÃ: Chapulín jeýma itenondé, ha ymá ogravá ramó guaré pukarã humorista háicha, television pe Roberto Gómez Bolaño, ojapó ko mba'e ñanembopukátamantevoí ikuentahaguáicha, marãvoí piko Mafa Walker osê oñe'e extraterrestre ñe'eme. Hetáma ojepuká hesé. Pe ma'emintena pe video TikTok-pe gua mba'eichapa ojejapó pe meme ojepuká haguua jajajaj

>>>>>VER EL VIDEO EN TIKTOK<<<<<


(Fuente: clarin)

miércoles, 25 de marzo de 2020

Mba'asy vaí guasú - Coronavirus (COVID-19)


Mba'asy vaí guasú
Coronavirus (COVID-19)

Upe mba'asy vaí guasú ojehúva coronavirus rupivé ombyaíva upé pytú resäi oporombojuku'aitereíva. Ojekuáa ypý chupe, ara teï, jasypáköi, ary moköisú paporundy pe (01/12/2019), táva Wuhan, Hubei pe, China mbytépe, uperö oñembohasá peteï avá atý oguerekóva mba'asy po'í ndojeikuaáiva mba'eicha rupípa, ojehe'áva umí omba'apóva pirá ñemüha guasúpe, yvytú piro'y oipejuhá Wuhan China pe. Pe OMS (Organización Mundial de la Salud) ohechakuaá chupé ha'ehá peteï mba'asý vaí guasú ovaitereíva ára pateï jasyapy ary moköisú moköipá pe (11 de marzo de 2020). Ha ára porundy jasyapy roguarä (24 de marzo), oñemombe'uma ohasamahá 383.000 hasýva coronavirus gui ohasáma 190 tetärupi ha ijerére, upeicha aveí ohasáma 16.500 omanöva ha oïma aveí 102.000 hasývaekué okuerá ha opu'ämava.

Upe vicho'í ová peteï tapichágui ambué tapicháre, ihu'ú javé ohypýi hendýpe hapichápe. Isarambí tapichá oï javé hapichá ndivé, aveí ikatú isarambí ojepokóramo opá mba'e oïva mba'asý oïhápe ha upéi opokóramo hováre. Ojaitypó ndajé ahy'ope po ára peve (5 días) terä aveí ikatú ohasá parundý ára pevé (14 días). Ome'ë ndajé akänundú, hu'ú, nderehetüvei mba'evé, ha ndahé vei ndeve mba'evé, ha ndaikatúi ndepytuhë porä. Ndaipori pohä omongueráva. Ikatú eñeñangarekó ejepohéiramo, nde hu'ú javé ejaho'i nde jurú, eipurú jurú mo'ähá, ha eñemomombyrý tapichá kuéragui, ha eimo'ä ramo eguerekohá upe mba'asý eñemomombyrýnte va'erä nde repichá kuéragui.

Anivé haguä isarambíeterí pe mba'asy tendotá kuera ojokó paité tetägua kuéra aní ohó ambué tetärupi, ojejapó kuarentena, kotýpe ñembotý, ndojejapói aty guasú ha oñembotý hetá mba'e. Pe mba'asý vaí guasú omomboriahú hetápe, ojekyhyjé opá roguarä tembi'úkuera ha ojejoguá kyhyjé pope. Oikó aveí mombe'ú gua'ú, japú he'íva conspiración jekó ko mba'asy vaí oúva. he'iva peteï tetägua nda'ija'éi rupi ambué tetäguare terä umi chino kuérarehé ha ambué tetä oïva kuarahý resëgotyo rehé.

Upevére oje'é ombohasýhá umí itujávape, umívape ikatú ojuká ko mba'asý, jasyapý mbyté, ary moköisu moköipá rupi (a mitad de marzo de 2020), OMS (Organización Mundial de la Salud) omombe'u cháke mitä rusú ikatuhá aveí hasyeté terä omanó upé mba'asý vaí guasúgui.

(Fuente: Wikipedia)

martes, 13 de marzo de 2018

Jaguá ha Mbarakajá

Jagua ha mbarakaja ndikatúi oñorumonga
(tetãgua remimombe'u)

Mombe'uha: Domingo Aguilera

Jagua ha mbarakaja ndaje mokõivénte oñembochúko. Jagua he'i ijehe ndaiporiha chugui ohendu porãvéva, ha mbarakaja katu hesa pyso itereiha he'í ijehe.

Petei ko'ême oñombohova rakúma hikuái, mokõivévante oñorumongase.

– Ñañotanteána upéicharo! –heí ojupe hikuái, ha upe pyhare oñemboty mokõive koty ypytume.

Ohecháta hikuái mávapa ikatupyryvé. Jagua ohendúva, ohecha va'erã mbarakaja, térã katu mbarakaja ohecharaêva, ohendu va'erã jagua. Upéicha opyta hikuái.

Are oi hikuái upe koty ñembotypype, pyhare. Pytu ndaje ha mba'eve nopararãi, nojekuaái mba'evete.

Upeicha háguinte, pyhare pytévoma, opo sapy'a opu'ã jagua ha he'i:

– Mbaéiko aipo hatãite tyapúpe ho'áva nde!

Hakukuére mbarakaja ojesareko pytumbype.

– Ani rekyhyje –he'i jaguápe–, anguja rague peteimínteko ho'áva... na'ápe hína.



Perro y gato no pueden ganarse entre sí
(cuento popular)

Narrador: Domingo Aguilera

Cuentan que tanto el perro como el gato se auto halagan. El perro dice por sí mismo que nadie oye mejor que él, y el gato dice que tiene muy buena vista.

Un día discutían acaloradamente, ambos querían ganar al otro.

– ¡Probémonos entonces! –se dijeron, y esa noche se encerraron en una pieza oscura.

Iban a ver quién es más capaz. Lo que el perro oye, tiene que verlo el gato, o bien lo que primero ve el gato, tiene que oírlo el perro. Así quedaron ellos.

Estaban por mucho tiempo en esa habitación cerrada, por la noche. Dicen que estaba oscuro y no había ruido, nada se veía.

De pronto, cerca de la medianoche, el perro se levanta violentamente y dice:

– ¡Qué fue eso que cayó con tanto ruido!

Rápidamente el gato atisba en la oscuridad.

– No tengas miedo –le dice al perro–, es un pelo de ratón que caía... aquí lo tienes.

(fuente: Guarani Renda)

sábado, 10 de marzo de 2018

Mainumby

Jahechá javé, yvotytýpe, ha'e ou omombe'ú ñandéve jahayhúva ã oi porã jeikové opave'ÿhápe.
Ñandé ja'e chupe MAINUMBY.

Che róga'ãme ou jepi ha che sý osapukái ¡kuatia mbyrý...! ¡kuatia mbyrý...! che taitá he'iva ¡ñatendérã pea...! ¡ñatendérã pea...! ha ojapouka pya'e y he'ê asuká-pe, oje'e mainumbý ho'usetéva.

Sarambí apytépe, tapiá mborayhú pa'ume ajepy'amonguetá
- ¡Ko'ãga ahechata...! Ikatu ahechá, ikatu nahániri .. ¿avá piko ikatú ojokó pe "techaga'u oaho'iva"

Mombe'u ymá ñane ñe'eme he'iva, ñemanó ndaha'eihá tekové pahá, yvypora omanóvo, ohejá heté yvýpe ha hekové ã oikové gueteri.

Mombe'u ymá he'i que ñane rekové ã ojehekýi ha ohó okañy peteî yvotyre oha'ãrovo jeikové omimbipáva.

Upeicharamo ojehechá Mainumby ha ombyaty jeikové ã yvotýgui, oguerahá haguã mborayhúpape Jeikové ha vy'a opave'yhápe. Upeicha rupi ohasá yvotý ha yvotý re.

(Fuente: Blognoticia)

lunes, 4 de julio de 2011

Ka'i ombotavýrõ guare aguarápe

Oiko ndaje Ka'i rasaitéma ombopy'arasy kuñakaraimi peteĩme. Ombotyaipa chugui y. Péichaje tapia ojapo hese ko'ẽ porã mboyve. Oipy'apy asy chupe.
– Áĝante ho'áne che poguýpe ha chehaitéma añembohorýta hese –he'ími va'erã kuñakaraimi.
– Ajapóta ta'anga araity kakuaa porãva ha amoĩta ykua rembe'ýpe aipohano haĝua ko tekove chapĩme –he'ími pochyvére.
Upeichaje, peteĩ ko'ẽ para para jave, Ka'i oñemboja jeýma ohóvo ykuápe oñemotie'ỹ potávo. Ohechávo mba'e hũ guasúje oñemboja ijypýpe ha he'i:
– Ejeí upégui!...
Nohendúi vaicha chupe ha upéramõ hatãve osapukái:
– Ejeí upégui ha'e ningo ndéve!
Nombohováimarõ chupe oito'õ chupe peteĩ saple ha opa'ã hese.
– Ndéiko reimo'ã chepopeteĩ mba'e –he'i ha ohovapete karia'y chupe, ipo mokõivéma upépe opa'ã.
– Ndéiko reimo'ã ndachepýi mba'e –he'i juku'a kytã'i vai ha okua hese.
Upépe opyta vaivéma mitã Ka'i.
– Nereñembohorýi chéne che rehe –hi'ambu ha opyvoi jey.
Upépe opyta opóvo ta'anga ku'áre ongyryry.
– Che rãiko ndaguerekói akaru haĝuante!, roisu'úta, roisu'úta.
Oñembohãimbiti ha oisu'úvo chupe opyta omanórõ guáicha. Nomyivéima mitã Ka'i.
Upe javéje oñemboja kuñakarai ha osapukái Ka'ípe:
– Ymaite guivéma chembopy'arasy reikóvo... hasy peve re'ami che ñuháme nde, tekove tie'ỹ.
Ka'i oñemomanoite ta'anga araity ári.
– Rei reñembotavy nde, mba'e chavi. Che haitéma añembohorymíta nde rehe ko'áĝa –iñe'ẽ pochy kuñakarai.
Omoĩ Ka'i ijyva guýpe ha oipykúi hóga rape. Oguãhẽ, oheka tukumbo ha oñapytĩ Ka'ípe yvyra poguasu óga kupépe oĩva rehe.
– Epoimíntena chehegui, nachetie'ỹ mo'ãvéimako araka'eve.
– Upéva katu ndere'umo'ãimante, che karai. Che haitéma hína ko'áĝa.
Opuka puku hese ha oho oheka ohekáva.
Ojecha vai Ka'i, ombojeko iñakã yvyráre ha oñembyasy.
– Ko'ápe aikopáma hese.
He'ívo, hesaho sapy'a Aguaráre oñemboja mbegue katúva oúvo hendápe.
– Mba'ére piko reĩ reína péicha, che irũ –oporandu Aguara.
– Namendaséi haguére –ñe'ẽ ári ombohovái–. Lechãi niko chemomendase katuete imemby kuñáre, ha che niko, iporãramo jepe imemby kuña, namendaséi gueteri, aiko porãiterei niko che año. Mba'e nde piko neremendaséi, che irũ.
– Amendase, che ningo yma guive hapykuéri aikóva. Mba'e piko ajapo va'erã –opuka reipa.
– Chejora pya'e aipórõ, toromoĩ che rendaguépe.
– Oĩma, che irũ.
Ojepokyty kyty ha ojorámane ra'e hapichápe. Ka'i, peteĩ tesapirĩme oñapytĩsu'u Aguarápe.
– Áĝa ojávo nde yképe ere chupe remendataha, kuñaitéko ne rembirekorã –he'i chupe ijapysápe ha ogue ka'aguýre.
Upe riremínte osẽ oúvo kuñakarai ytaku pupu reheve. Ohechávo chupe Aguara osapukái:
– Amendáta, amendáta ne memby kuñáre.
– Mba'e remendáta piko nde, tekove tie'ỹ. Kóina ápe he'u kóva.
Charráu!... ohykuavo hese ytaku. Aguara opyta iñakuruchĩ yvyráre ha Ka'i katu opyta akóinte itie'ỹ.


De cuando el mono engañó al zorro

Dicen que Ka'í como tantas otras veces preocupaba a una señora. Enturbiándole toda el agua. Así lo hacía siempre antes del amanecer. Esto la tenía muy afligida.
– Algún momento caerá en mis manos y seré yo quien me burle de él –solía decir la señora.
– Haré una figura grande de cera y pondré cerca del manantial para castigar a este animal demente –decía cuando más enojada estaba.
Así, una mañana al empezar a amanecer, Ka'í iba acercándose nuevamente al manantial para hacer sus travesuras. Al ver una sombra negra y grande se acercó y dijo:
– ¡Sal de allí!...
No parecía escucharle y entonces gritó más fuerte:
– ¡Sal de allí te estoy diciendo !
Al no contestarle, le propinó un golpe en la nuca y quedó trancada la mano.
– Acaso pensabas que tenía una sola mano –le dijo y lo abofeteó violentamente, quedando entonces trabadas ambas manos.
– Acaso creías que no tengo pies –le dijo con voz entrecortada y le dio otro golpe.
Allí quedó peor el pobre Ka'í.
– No te has de burlar de mi –dijo jadeando y dio otra patada.
Allí quedó refunfuñando sujeto por la cintura de la figura.
– ¡Mis dientes no los tengo solo para comer!, te morderé, te morderé.
Abrió la boca y al morderlo quedó como muerto. Ya no podía moverse el pobre Ka'í.
En ese momento se acercó la señora y le gritó a Ka'í:
– Desde hace tanto tiempo me andas molestando... al fin caíste en mi trampa, individuo maleducado.
Ka'í se hizo el muerto sobre la figura de cera.
– En valde te desentiendes, cosa raquítica. Es momento de burlarme yo de ti ahora –le dijo enojada la señora.
Puso a Ka'í bajo su brazo y se encaminó a la casa. Llegó, buscó una soga y lo ató por el árbol grueso situado detrás de la casa.
– Suéltame por favor, no seré más travieso nunca.
– Eso si no será posible, mi señor. Es mi turno ahora.
Se rió a carcajadas de él y fue a buscar algo.
Se vio mal Ka'í, recostó la cabeza por el árbol y quedó triste.
– Aquí ya estoy perdido.
Al decirlo, desvió los ojos hacia Aguará quien se acercaba lentamente hacia él.
– ¿Porqué estás así, amigo? –preguntó Aguará.
– Porque no quería casarme –le respondió sobre sus palabras–. La vieja me quiere casar a toda cosa con su hija, y yo, por más que ella sea linda, todavía no quiero casarme, solo vivo muy bien. ¿Tú no querrías casarte, amigo?.
– Quiero casarme, estoy tras ella hace tiempo. ¿Qué debo hacer? –sonreía tontamente.
– Entonces desátame rápido, para que te ponga en mi lugar.
– Bien, amigo.
Frotándose las manos empezó a desatarlo. Ka'í, en un abrir y cerrar de ojos ató fuertemente a Aguará.
– Cuando se acerque dile que vas a casarte, tu novia es una verdadera mujer –le dijo al oído y se perdió en el bosque.
Poco después venía la señora con agua hirviente. Al verle Aguará gritó:
– Me voy a casar, me casaré con tu hija.
– Qué te vas a casar, sinvergüenza. Aquí tienes esto.
¡Charrau!... derramó por él agua caliente. Aguará quedó arrugado al árbol y Ka'í quedó travieso como siempre.
(fuente: Guarani Renda)